Zelená kniha Muammara Al-Kaddáfího

Autor: Alžbeta Kňažková | 25.4.2011 o 16:52 | (upravené 25.4.2011 o 17:25) Karma článku: 4,87 | Prečítané:  1369x

Líbya predstavuje jednu z najviac diskutovaných tém posledného obdobia. Pre pochopenie súčasného stavu je nevyhnutné poznať dejinný vývoj krajiny. Rovnako dôležité je vyzdvihnúť ekonomickú situáciu, pretože z počiatku patrila Lýbia k najchudobnejším krajinám, avšak po náleze surovinových zdrojov sa jej ekonomika vyšplhala na vysoké miesta a stala sa jednou z najbohatších krajín v africkom svete. Aj napriek tomu, že autonómia bola Líbyi priznaná po prvej svetovej vojne, o prvom relevantnom štátnom útvare môžeme hovoriť v roku 1051, kedy Líbya vyhlásila nezávislosť pod názvom Líbyjské kráľovstvo, ktoré sa však neosvedčilo ako vhodné zriadenie. Z dôvodu silného odporu vojenského plukovníka Muammara al-Kaddáfího proti monarchistickým tendenciám bola nekompromisne nastolená vojenská diktatúra. Po mnohých rokoch sa však Líbyjský režim ocitá na ostrej hrane a z tohto dôvodu som sa rozhodla zamerať pozornosť na nosné dielo Muammara al-Kaddáfího s názvom Zelená kniha.

 Zelená kniha

Káddáfí predstavuje svoju víziu tretej svetovej teórie, pričom sa zameriava na chyby demokracie a ponúka riešenie tohto závažného problému. Ohnivko vidí vo vláde, ktorá na dosiahnutie svojich cieľov používa akékoľvek prostriedky, nevynímajúc násilie. Ten kto doplatí za nečestné praktiky vládnutia sú tí, ktorí na nich nesú najmenší podiel, a to sú ľudia. Nachádzam tu istý paradox, pretože Kaddáfí v knihe vystupuje ako ochranca ľudských práv, ktoré však sám neváhal mnoho krát porušiť. V jeho ideách nachádzame kritiku parlamentu a spochybnenie jeho zastupiteľstva, pretože ide len o záujmy určitej skupiny ľudí, do ktorej nemôžu byť zahrnuté predstavy každého jedného obyvateľa. Členom parlamentu nejde o skutočnú službu ľudu, pretože sledujú svoj vlastný prospech. Možno teda parlament nespĺňa podmienky reprezentatívnosti, ale je možné aby to dokázal jeden človek a to Kaddáfí? Politické strany považuje len za elementy neustále bojujúce o moc, venujúce viac pozornosti tomuto boju ako ľudským potrebám. Opäť tu však vidím akúsi účelovosť z jeho strany, s cieľom sdiskreditovať svojich politických súperov. Kaddáfího kritiku si vyslúžili aj referendá, ktoré aj napriek tomu, že ponúkajú možnosť priamej účasti na spravovaní verejných záležitostí, poskytujú len ohraničený priestor pre vyjadrenie názoru a ľudia sa môžu vyjadriť buď kladne alebo záporne k referendovým otázkam. Zaznieva tu myšlienka o tom, že spoločnosti by nemala byť vnucovaná legislatíva právnymi normami, pretože takáto spoločnosť by narúšala demokratickosť zriadenia. Poriadok by mal vychádzať z ľudskej prirodzenosti a tradícií. V knihe ma zaujal Kaddáfího postoj k súkromnému vlastníctvu, pretože hromadenie bohatstva podľa neho automaticky spôsobuje ochudobňovanie iných. Z tohto dôvodu by sme mali vlastniť len toľko prostriedkov, koľko je nevyhnutne potrebných na základné potreby človeka. Ako však čeliť neustále sa zvyšujúcim požiadavkám ľudí? Riešenie vidí v odovzdávaní všetkého prebytočného v našom živote do rúk spoločnosti. Čo si však predstavoval pod verejným blahom? Využívanie týchto prostriedkov na financovanie potrieb diktátora, alebo zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov Líbye? Kaddáfí síce predstavil novú teóriu, ktorá spočiatku vyznievala ako nová šanca pre ľudí túžiacich po demokracii, avšak potvrdila sa len sila diktátora a jeho schopnosť demagogicky zapôsobiť na ľudí a získať si tak legitimitu pre svoje konanie.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?